Benátky - Mesto masiek

Autor: Silvia Budayová | 11.4.2015 o 16:09 | (upravené 28.8.2016 o 17:23) Karma článku: 5,31 | Prečítané:  868x

Benátky, navzdory veľkej návštevnosti, sú a vždy aj zostanú synonymom mágie. Je to kúzlo noci, vôní a vzrušujúceho tajomstva, ktoré túžite odhaliť.

A rovnako ako ja, všetci, ktorí čo i len jednou nohou vkročia do tohto sveta, pohltí ich jeho atmosféra a nenechá ich odísť nezmenených.

Je sedem hodín ráno, +4°C a rozospatí po nočnej jazde autobusom vystupujeme na predmestí Benátok. Mascheru s čiernym perím mám nasadenú nakrivo, ale aspoň, že ju mám. Ťažká noc na nepohodlnom sedadle autobusu sa podpísala na mojej tvári. Tak sa poďme tváriť.

Mesto je, ako sa zdá, pokojné, od vody k nám dolieha nepríjemný ranný chlad, Benátky sa prebúdzajú do nového dňa. Rezkým krokom kráčame ulicami s cieľom dostať sa čo najskôr do centra mesta, odkiaľ už počujeme čulý ruch. Všetci sme rozrušení a nedočkaví.

Vďaka svojej, takmer nulovej orientačnej schopnosti, sa nestrácam v dave len s veľkými ťažkosťami. V Benátkach chodia všetci pešo a nemusia sa zbytočne zdržovať čakaním na križovatkách, kým sa červený panáčik zmení na zeleného.

V jednej z úzkych uličiek nachádzame prvé obchody so symbolickými maskami, kde sa nás Italiani snažia zlákať a horlivo kričia "buon giorno"! Sprievodca nás upozorňuje, že v centre budú lepšie ceny, a tak sa len usmejeme na obchodníkov a kráčame ďalej. Tí nás nevrlo odzdravia a v duchu nás isto-iste preklínajú.

Vo veľkej zime trkoceme zubami, no nedá nám nevšimnúť si čarovné uličky prepojené kanálmi, v ktorých stoja zakotvené gondoly. Nadšený gondoliere s klobúkom na hlave nám v záchvate entuziazmu, ktorý mu spôsobil prílev nových turistov, ponúka plavbu za neuveriteľne "prijateľnú" cenu, 80 eur. Jednohlasne zamrmleme "grazie" a kráčame ďalej.

Plavby gondolou sú v poslednej dobe viac turistickou atrakciou, ako dopravným prostriedkom. Všetci gondolieri v Benátkach by mali svoje služby ponúkať za jednotnú sumu, niektorí však radi využijú nevedomosť turistov a určia im takmer dvojnásobnú cenu.

Pastelové domy na oboch stranách kanálov sú už ošarpané, kde-tu vidieť vyvesenú bielizeň nad našimi hlavami. Drevené okenice sú poväčšine otvorené. Aj napriek oproti idúcim turistom, ktorí sa tlačia smerom dopredu aj za tú cenu, že vás zhodia do jedného z kanálov, vládne tu akási podivná pohoda.

Za tú drobnú chvíľu, čo kráčam benátskymi uličkami, začínam chápať všetky súvislosti. Benátky buď nenávidíte, alebo ich milujete i spolu s ich nedostatkami. Teraz, keď stojím na rázcestí troch uličiek s bezradným výrazom tváre a spolieham sa na človeka, ktorého poznám sotva dvanásť hodín, neodporúčam prvú návštevu Benátok bez sprievodcu. Ak stratíte prehľad o tom, kde sa nachádzate, pomerne ľahko prídete o to, kvôli čomu ste sem cestovali. Sprievodcu nasledujeme až k jednému z najkrajších a najväčších námestí, k Piazza di San Marco.

Na prechádzku po tomto námestí sa treba vyzbrojiť trpezlivosťou a pevnými nervami. Ako aj teraz, je večne preplnené, zúriví návštevníci mesta z rôznych kútov sveta do vás drgajú a nervózne šomrajúc prechádzajú okolo.

Palazzo Ducale, nachádzajúci sa na námestí, ktorý bol tisíc rokov sídlom benátskych dóžov, je vzácnou ukážkou benátskej gotiky. Dovnútra sme sa nedostali. Pred vchodom je totiž len pár ľudí s gumenými čižmami na nohách, po členky stojacich vo vode. To sa v Benátkach občas stáva. Je to mesto na vode s dlhou históriou, no záplavy, ktoré ním zvyknú v zimnom období otriasať, už teraz zaručujú jeho pochybnú budúcnosť.

Dominantou námestia bola 96,9 metrov vysoká veža zvonice Campanile di San Marco. Tá sa však pred sto rokmi zrútila, a tak tu dnes stojí len jej replika. Jej plošina poskytuje nezabudnuteľný výhľad na celé Benátky i na ostrovy lagúny.

Počas prechádzky po námestí si nemožno nevšimnúť dva stĺpy, s ktorými sa spájajú rôzne povery. Na jednom stĺpe stojí tisíc kilogramov vážiaci zlatý okrídlený lev, ktorý sa už v 9. storočí stal symbolom benátskej republiky, na druhom stojí Svätý Marco, patrón Benátok, podľa ktorého je toto námestie pomenované. Benátčania veria, že prejsť pomedzi tieto dva stĺpy prináša smolu. A tak riskujem a skúšam to, pričom žiadnu pohromu neočakávam.

Obyvatelia Benátok, pohybujúci sa v dobových kostýmoch so zakrytými tvárami na námestí, sú každoročnou obligátnou atrakciou. Úprimne sa usmievam. Pôsobia na mňa ako posledná obeta v dôveru, že Benátky budú o niekoľko sto rokov ešte vždy stáť a nepohltí ich hladina vody. Obliehajú ich húfy cudzincov, ktorým možno prebleskla hlavou rovnaká myšlienka.

Benátsky karneval predstavuje predovšetkým záruku zábavy. Málokto si však uvedomuje, že so sebou nesie i o čosi pozoruhodnejšiu a vážnejšiu symboliku. Už od svojho vzniku je totiž možnosťou aspoň na chvíľu zabudnúť na spoločenské rozdiely. Môžete byť boháčom. Môžete byť žobrákom. Všetci sú si rovní. Aj samotné masky sú vlastne umeleckými dielami prepracovanými do najmenších detailov. A architektúra? Pod neutešenou kôrkou ošumelých domov a bezfarebných ulíc na vás odvšadiaľ číha umenie, história a úsilie zachovať to málo z kultúry, ktorá tu zostala. Nie je teda pravda, že Benátky možno pokladať len za mesto svojského koloritu, života, originality a symbolickej hravosti. Benátky sa spájajú aj s výrobou tzv. Murano skla, ktoré pochádza z ostrova Murano, ležiaceho v benátskej lagúne dva kilometre severne od Benátok. Výklady sú preplnené vzácnymi šperkami z tohto skla a hľadiac na ceny, uvedomujeme si jeho hodnotu. Dovoliť si urobiť takýto nákup je vcelku drahý špás. Pomerne vysoký cenový rozdiel týchto výrobkov v jednotlivých obchodoch vás nesmie zmiasť. Niekoľko obchodníkov totiž ponúka výrobky z imitácie Murano skla, ktoré sa práve preto, že sú cenovo dostupné, dajú ľahko rozlíšiť od tých pravých.

Čo sa týka masiek na tvár i kompletných kostýmov, nemusíte sa na karneval nijako obzvlášť pripravovať. Všetko si môžete zakúpiť priamo v Benátkach. Nie je jedinej uličky a jedinej budovy, v ktorej by ste nenašli obchod s maskami rôznych druhov, materiálov a farieb. Podľa ich náročnosti sú rôzne cenovo rozlíšené. Najlacnejšie vás vyjdú okolo 8 eur, u tých drahších sa cena vyšplhá až na 40 či 50 eur.  V žiadnom prípade sa však nemôže stať, že si nevyberiete.

Sprievodca veľa zariskuje, keď nám dáva rozchod. Ktovie, koľkí sa vrátia a koľkí zostanú večne blúdiť v poprepletanom uzle úzkych uličiek. Usádzame sa v jednej z kaviarní, ktorá ako jedna z mála nie je beznádejne preplnená. S cieľom zohriať sa pri bare objednávam dva čaje. Cameriere sa zamračí a zvolá "mangiare"! Zúfalou taliančinou, ktorú si pamätám zo stredoškolských čias a ktorá musí uraziť každého Taliana, odpovedám, že jesť nebudeme, že si dáme iba čaj. Čašník krúti hlavou a pohľadom zablúdi do vitríny s obloženými sendvičmi. Tak to, bohužiaľ, je. Obyčajný turista, ktorý si nezaplatí predraženú izbu v jednom z tých lepších hotelov s vlastnou kuchyňou, neprežije žiadny prevratný gastronomický zážitok. Takmer všetky podniky v centre Benátok sú totiž rajom jednoduchej obsluhy a rýchleho občerstvenia. Čašník mi k záveru oznamuje, že ak chceme čaj, musíme sa najskôr najesť. Nespokojní vstávame od stola a odchádzame. Zarábať vedia, to je pravda.

V časovom harmonograme si odškrtávame ďalší bod programu, ktorým je prehliadka Basilica di San Marco, stojacej neďaleko Dóžovského paláca. Stoja tu dlhé zástupy ľudí a čakaním nám uteká čas.

Predtým, než vstúpite do Benátok, musíte sa zmieriť s tým, že niektoré pamiatky či zaujímavé miesta vás jednoducho minú. Môžete ísť len jednou cestou. A vidieť alebo nevidieť, stretnúť alebo nestretnúť, počuť alebo nepočuť.

Hoci sa dá celé mesto prejsť pešo v priebehu niekoľkých hodín, vidieť všetky kúty je nemožné. Bazilika zaujme návštevníkov rovnako svojím zovňajškom, ako aj interiérom. V roku 976 vypukol v bazilike pustošivý požiar, kvôli ktorému bola nevyhnutná jej úplná prestavba. Jej posledná podoba, ktorú poznáme dnes, vznikla v rokoch 1063 až 1071, za čias panovania dóžu Contariniho. Chrám je spojením byzantského, gotického a renesančného stavebného slohu. Medzi domácimi je prezývaná aj Basilica d'Oro, teda Zlatá bazilika.

V čase otváracích hodín, od 09.45 do 16.45, môžete za symbolický poplatok navštíviť baziliku a vidieť jej interiér, v ktorom sa ukrývajú pozoruhodné klenoty. Je tvorený veľkolepými prácami známych umelcov, ktoré sú popretkávané drobnými mozaikami. Jednou z najcennejších prác v bazilike je oltár prezývaný Pala d'Oro.

Bazilika je vďaka symbióze precíznej práce, veľkého umenia a prepracovaných detailov, jednou z najvýznamnejších historických pamiatok mesta Benátky.

Tak či onak, počas každej cesty po Benátkach, ktorú si vyberiete, vás bude sprevádzať najhlbší spomedzi 400 benátskych kanálov, Canale Grande. Je dlhý viac ako štyri kilometre a pretínajú ho štyri mosty, Ponte degli Scalzi, Ponte di Rialto, Ponte dell'Academia a Ponte della Costituzione.

Kráčame po schodoch Ponte di Rialto, ktorý nám poskytuje skvostný pohľad na západ slnka a na loďky húpajúce sa na rozbúrenej vode. Všade okolo nás sú tváre, niektoré s maskami, iné bez masiek, vietor vanúci ponad rieku sa do nás mohutne opiera. Ruky máme skrehnuté, oči nás štípu od mrazu a v nohách máme dobrých 30 kilometrov.

Obohatení o nové krásy, vraciame sa k námestiu a naloďujeme sa do vodného taxíka. Vodné taxíky sú v Benátkach rýchlym a najlacnejším spôsobom dopravy. Trasa je dlhá štyri kilometre a taxík stojí na jednotlivých zastávkach približne každé tri minúty. Plávame pozdĺž najväčšieho kanála, v oknách zospodu vlhkých domov sa už svieti, domáci odpočívajú po namáhavom dni. Aj keď to už nepokladajú za fenomén, návaly turistov ich ešte vždy dokážu vyčerpať.

Spolu s prichádzajúcim večerom a rozsvecujúcimi sa svetlami v uliciach Benátok, blíži sa aj koniec nášho výletu. Vystupujeme z taxíka a na jednom z preplnených mostov naposledy zamávame smerom k námestiu. Majestátne budovy postavené rad za radom už pohltilo večerné šero. Voda šumí. Aká smutná krása to je.

Už sa neobzeráme. Kráčame k nástupišťu vzdialenému od centra mesta dvadsať minút rýchlej chôdze. Každý hľadí pod svoje nohy. Mlčíme.

Sediac v autobuse, míňame prázdne ulice a svetlá sa rýchlo vzďaľujú. Skladám si masku z tváre. Už viem, kto som. A viem, aká dôležitá je pôda pod nohami. Grazie, Benátky.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NKÚ sa na kauzu Evka nemusí pozrieť. Lajčáka podržali poslanci parlamentu

Za návrh, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel Najvyšší kontrolný úrad nehlasoval ani jeden poslanec Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.

SVET

Súdy extrémistom neškodia, bránia sa slobodou prejavu

Holandského politika za urážky Maročanov odsúdili bez trestu. Radikáli súdy často využívajú na svoju propagáciu.


Už ste čítali?