Osvienčim - Tábor smrti

Autor: Silvia Budayová | 24.3.2015 o 10:24 | (upravené 28.8.2016 o 17:26) Karma článku: 6,43 | Prečítané:  1061x

Návštevu jedného z najznámejších koncentračných táborov som zvažovala dlho. Napokon som však uznala za správne vidieť aspoň torzo z hrôzy, ktorá vzklíčila ktovie kedy, možno oveľa skôr, ako skutočne vznikla, v ľudských hlavách.

Počasie je nepriaznivé. Obloha je zatiahnutá, z mrakov nad našimi hlavami dopadajú dažďové kvapky, tento pochmúrny deň je ideálny pre návštevu takého desivého miesta, akým je koncentračný tábor Osvienčim, nem. Auschwitz. Za slnečného počasia by ste si to mohli poľahky pomýliť s výletom. Všetci stoja v zástupe, zvedavo sa obzerajú okolo seba, vidieť len hnedasté tehlové múry. Čo nás čaká za nimi, zatiaľ netušíme.

Keď väzni vstupovali za bránu s nápisom ARBEIT MACHT FREI, z nem. PRÁCA OSLOBODZUJE, netušili nič o jeho alegorickom význame. Keď vstupujeme my, nemôžeme sa cítiť podobne, pretože už vieme.

Atmosféra v priestrannom areáli spôsobuje zimomriavky i tým najsilnejším jedincom. Dotvárajú ju prázdne tehlové domy, ostnaté drôty a tajná prítomnosť nárekov a mučení, ktoré sa tu kedysi odohrávali.

Kde-tu stoja tabule s príkazmi a zákazmi, pozerá sa na to ťažko. Z oblohy padá hustý dážď, ktorý nám zastiera výhľad na pár metrov vzdialené opustené budovy, nazývané aj bloky, ktorých označenia sú tu dodnes.

V niekoľkých budovách sa nachádzajú expozície, do niektorých je vstup zakázaný. Vidíme tu všetky osobné veci zavraždených väzňov. To je skutočne len pre silné žalúdky.

V jednom z blokov visia na stenách fotografie väzňov. Pod každou fotografiou je uvedené meno, dátum príchodu a "odchodu", resp. smrti. Je naozaj pravda, že väčšina väzňov vydržala v továrni na smrť nanajvýš mesiac.

Plechovky od smrteľne jedovatého Cyklónu B, ktorým vraždili väzňov v plynových komorách, sú súčasťou expozície.

Múr smrti bol miestom, kde sa vykonávali okamžité popravy.

Mnoho väzňov, aby sa vyhli krutému a zdĺhavému mučeniu, sa radšej rozhodlo ukončiť svoj život dobrovoľne a rozbehnúť sa k ostnatému drôtu, ktorý bol pod elektrickým napätím.

Nad plynovými komorami sa v čase fungovania Osvienčimu neustále vznášal čierny dym v podobe mraku.

Po troch hodinách končíme s prehliadkou Osvienčimu a vychádzame von. Ešte nás čaká návšteva tri kilometre vzdialenej Brezinky.

Brezinku, nem. Birkenau, symbolizuje železničná trať, po ktorej vo veľkých vozňoch dovážali Židov, Rómov a iných zajatcov. Brezinku, prezývanú aj Osvienčim II., vybudovali väzni z Osvienčimu I..

V časti, ktorá je sprístupnená, ešte stoja drevené domy, v ktorých spávali väzni. V druhej, ktorá je oddelená ostnatým drôtom, stoja väčšinou už len základy.

V diaľke je vidieť vagón, ktorý tu zostal ako smutná spomienka na to, ako sem boli zajatci dovážaní.

Von vychádzame bránou, ktorou sa väzňom nikdy vyjsť nepodarilo. Dôležité je nezabudnúť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NKÚ sa na kauzu Evka nemusí pozrieť. Lajčáka podržali poslanci parlamentu

Za návrh, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel Najvyšší kontrolný úrad nehlasoval ani jeden poslanec Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.

SVET

Súdy extrémistom neškodia, bránia sa slobodou prejavu

Holandského politika za urážky Maročanov odsúdili bez trestu. Radikáli súdy často využívajú na svoju propagáciu.


Už ste čítali?